Honza túžil, aby sme dostali wrangleríka starého, a nie nového, lebo to vraj nie je ozajstný real stuff a tak sa stalo…wrangler, podotýkam je moj dream car… ale ten, čo sme dostali, je naozajstný púštny veterán, vetrom i pieskom ošľahaný… po náročnom sundávání strechy, lebo so strechou to nemá vo wrangleri zmysel, a mojich úvahách aspoň vyčistiť palubnú dosku od prachu mojimi vlhčenými utierkami na intimnu hygienu, od čoho radšej upúšťam. Vyrážame..

Cesty sú na Fuerteverntura skvelé, keď teda nejaké spevnené sú… Krásne rovné, ako nové, i čiary vyzerajú, ako by ich práve namaľovali.. Cesty lemujú palmy, kvitnúce kríky a miesto križovatiek uprednostňujú kruháče, ktoré zdobí buď nejaká socha, alebo technický výtvor, a keď už nič iné, tak aspoň veľká lampa… Šviháme po pobreží na juh, smer turistické stredisko Morro Jable. Náš wrangler zmieta silný vietor a moje predstavy, že wrangler je na ceste dobre sediace a stabilné auto miznú v diaľavách… Morro Jable je rozkošné prímorské stredisko a dávame si pauzu na nádhernej piesčitej pláži…Stretávame prvých čechov… Dále … →

Na hoteli bookujeme auto na 3 dni, aby sme poznali ostrov. Nekomplikujeme to a berieme „Auto Miete“ u blonďatej nemky vo veku okolo štyridsať (pracovne jej dávame meno Hildegarda) čo má na našom hoteli stolík a reklamy… to bude sehr gut.. Hildegarda je však drobátko pomalá a chvíľami máme pocit, že sme jej prví klienti… Neskor to zvaľujeme na jazykový problem, hovorí totiž iba nemecky a španielsky… Ale to bol len klam, Hilde je asi najpomalší pracovník akého som kedy videla..Mať s niekým takým pracovať, tak ma asi trafí šľak. Na prvý deň sme si vzali Wrangler a na ďalšie dni malé kleine Auto. Plán je jasný, prvý deň vyrazíme na juh, údajne Jeep only, na poloostrov Jandía a zvyšné dni prebádame zvyšok ostrova.

Cez deň polihujeme na našej pláži, tzv. „vorvaníme“ a podvečer si dávame i ľahkú predvečeru v miestnom plážovom bare.

Večer je výborný, pretože hneď po večeri vyrážame prebádať miestny nočný život. Animačný program v hoteli je v nemčine a pri pohľade na narvaný sál Helmutov-ceprov sa okamžite rozhodneme pre plán B – nočný život Costa Calmy…

Hľadanie baru dopadlo na jedničku… Dále … →

Prvý deň sa vyberáme na prieskum našej pláže Jandía… Je to náádherná pláž, s bielym pieskom, ktorá sa tiahne ďaleko až za horizont… V diaľke vidíme surfy a kity a tak sa vydávame až za nimi.. Je pod mrakom a celkom chladno, takže Zdenka sa pre istotu natrie len tak ledabolo…:-) Asi tušíte, čo sa bude diať :-)…

Prechádzka je úžasná, príjemný jemný piesok, more síce studené ako ďas, ale vietor vo vlasoch, voňa mora a atmosféra je proste na prvý deň naprosto romántisch…Prichádzame na pláž Sotavento, známu to pláž surferskú a kajťácku. Taký malý karibik s tyrkysovými lagúnami. Začína vychádzať slnko a prestáva byť taká kosa… asi znovu tušíte, čo sa bude diať :-)… Ideme sa informovať o lekciách kajtingu a blonďavá pehatá slečna – pracovne ju nazývame Inge – v bambusovom bare surferského kráľa a monopolistu – René Egliho – nás informuje, že na to, aby sme sa trochu zviezli s kajtom po hladine, tak ako to vidíme v priamom prenose na vode, potrebujeme lekcie aspoň na pár dní… Začiatky su vraj pomalšie ako u surfingu.. Dále … →

Cesta do nemeckého Lipska prebehla bez problémov a prvý hic sme si vychutnali na parkovisku na letisku čakajúc na letiskový shuttle. Nikde nikoho, takže prvé cestovné stresy sa začínali… Rýchlo sme ich však v tak vyspelej kapitalistickej zemi zahnali spomienkou na trampoty cestovania v Kambodži a Laose a to nás hneď ukludnilo.. Busík s nabručaným Helmutom však dorazil na minutu presne… a tak sa vezieme..

Letisko v Lipsku je krásne malé a tak máte pocit, že jediný odbavený let v ten deň je ten Váš. Taký private let Teda až na tie desiatky Helmutov, čo s Vami čakajú na odbavenie. Neprítomnosť českých a slovenských turistov, tzv. „ceprov“ nám však začína byť viac ako sympatická… Hlavne po dvoch pivkách v letištných baríkoch… sme správny česko-slovenský cestovateľský tandem …. Dále … →

Neviem, či je to cestopis. Asi nie.. Nazvime to skor “dovolenkopis”. Sú to naše zápisky z dovolenky spísané pre nás, aby sme mohli spomínať. A sú spísané i pre Vás, všetkých našich blízkych, rodinu i známych, aby ste mohli i Vy ochutnať trochu z našej letnej cesty na Kanáry. Nenájdete tu detailné cestovateľské rady ako zo sprievodcu, ani tipy na “naj pláže… Ale i tak veríme, že po prečítaní nášho prvého dovolenkopisu sa s Vami podelíme o nádherné pocity a zážitky… a možno.. možno Vás ním dokonca presvedčíme Fuerteventuru jedného dňa navštíviť. Ak sa tak stane, úkol nášho dovolenkopisu splněn…

Zdenička, Jandía Beach, 11. 07. 2010

Dále … →