Iva ma upokojuje, že je to prvý krát a balance budem mať po pár hours a nie hneď. A taktiež ma sfukne, že som na seba too critical a že som very very good. Je vraj stupid day a vietor sa neustále mení a i vlny sú celkom fajné a nepomáhajú. Chápem, že ju to baví, i fotiaceho Honzu, lebo moje efektné vyliezanie na prkno musí baviť polku pláže. Ku koncu, keď mi už dochádzajú sily, sú moje „cápacie výlezy“ obzvlášť veselé… Učíme sa otočiť a i štart, ktorý mi i na prvý krát vyjde a počujem nadšené ujúkanie Ivy i Honzy z brehu, ktorí sa tešia z mojho prvého asi 3metrového skluzu. Končíme, pretože už nevládzem a 2 hoďky sa naplnili…. Fajné a piekné Idem si pekne zaliezť do tieňa slnečníka a napísať pár riadkov….
Večer sa druhý a posledný krát dávam do gala… času mám dosť, v telke začína futbalové finalé a Honza pozerá… Na poslednú bufetovú véču sme si dali výborné house červené a bežali sme do kulturáku pozrieť ako prebieha druhý polčas..
Konečne je animačný program v španielskom duchu… a tak sa znenazdanie zrazu ocitám medzi onými starými Helmutkami v kvetovaných sukniach Z futbalovej miestnosti sa ozýva obrovský hluk… bežím teda pozrieť…a španieli vedú… Skvelé, možno večer zažijeme ozajstné majstrovské oslavy… Neviem, kam skor skočiť, či pozerať v španielsku posledné minúty predĺženia futbalového finále, či na tých tanečníkov…Vraciam sa medzi Helmutky pozerať na tancovanie…
Je jasné, že po skončení predstavenia musíme do ulíc… A to bolo niečo… mladí i starí Fuerteventurci v uliciach vytvárajú kolóny, blikajú, trúbia, vytŕčajú z áut, mávajú červeno-žltými vlajkami, tričkami, nadšene kričia, spievajú viva espana, yo soy espaňol… Je to jedná fantastická španielska prvomájová promenáda Mávajú nám, okoloidúcim i stojacím a zdá sa, že turistov to konečne vylákalo poriadne do ulíc… Neviem, či sú tí španieli v autách atrakciou pre turistov, alebo turisti pre španielov.. v kolónach zhliadneme i pár turistov v prenajatých autách, ktorí sa až teraz vracajú na hotel a evidentne sa i oni nechali zlákať touto oslavnou atmosférou a trúbia ako o život… Je super vidieť zmesku turistov z celého sveta zdieľať spoločne túto španielsku športovú radosť. Zapadneme do nášho baru, ktorý je ku podivu poloprázdny a márne čakáme na nejaké bujaré oslavy. Až na repete piesne Viva Espana za nadšeného aplauzu. Večer končíme dvomi jackmi s colou, pár vykrúcačkách na parkete a ideme spinkať, Costa Calma už beztak spí… Asi sa slávi mimo turistických stredísk.. a trošku závidíme, že tam nemožeme byť..
| Diel 8. – Sobota 10. 7. | Obsah | Diel 10. – Pondelok 12. 7. odlet |
| Fotogalerie |