Vyrazili sme po našom východnom pobreží smerom na sever do strediska Caleta de Fusta, kde sa nachádza golf (ktorý sme neskor úplne vyškrtli zo zoznamu aktivít), ale hlavne by tam mal byť diving. Diving centre sme našli okamžite a Honza si zajednal ponor v ľahké odpo u mladého chlapca, ktorý vyzeral ako opálený Švéd, a ktorému sme dali pracovný názov „Martinko“, keďže sa extrémne podobal na synovca mojho drahého švagra 
Martinko teda vypísal veškeré papiere a Honza sa už hodinku na to so skupinkou ďalších potápačov vydával z prístavu na ponor… Ja som sa vydala na miestnu pláž „makať“ … na opalovaní samozrejme, a práve tu som sa konečne pustila do písania tohto cestopisu.. Tu na tomto mieste ďakujem nášmu drahému Oťasovi, ktorý nám požičal jeho mini noťas a poskytol nám heslo 
Ďakujeme ti v mene našom i všetkých, ktorí si tieto riadky čítajú
Honza videl: 2 rejnoky, asi 4 murénky, a viac si nepamatá… nejaké drobné ryby a hlavne obrovského plejtváka nemeckého (tučná helmutka v neopréne, pozn. autora) . Spomínať bude určite i na svojho buddyho, ktorý ho zaujal hneď viacerými vecami: 1. svítivě modrý neoprén 2. časť závažia odkladá na lano, lebo ho u dna už nebude potrebovať, 3.stratil hneď na úvod masku a to pri prvom vyplachovaní – ešte stále sa neponoril, podotýkam… 4. mal zaujímavý štýl potápania – divemaster ho musel ukludňovať že to zvládne a prežije 5. pozoruhodné bolo tiež odkladanie ďalšieho závažia dajvmajstrovi u dna… No, nie je nad dobrého buddyho, ktorý vám pod vodou kryje chrbát
V malom kine bežal dokument o Fuerteventure s nádhernými leteckými zábermi a ja som sa zapozerala, až kým ma nevyrušil ujo strážnik. Žiaľ, kopie filmu vraj nepredavajú, čo ma zarmútilo, lebo verím tomu, že keby sme ten film doma pustili komukoľvek, garantujem, že si dá Fuerteventuru na svoj dovolenkový wishlist. Je tesne pred zatváračkou, tak ešte narýchlo nakukneme do mlyna a fičíme ďalej.
Tesne pred vrcholom sú už nádherné výhliadky do okolia, tak každú chvíľu stojíme, fotíme, kocháme sa a ako hovorí moj drahý ocík – „vytešujeme sa“ :-). Hore je známa vyhliadka s reštauráciou, ale závora nám dá jasne najavo, že je zavreté. Celá cesta smerom nahor je nádherná, je tam úplný kľud a trochu mi to pripomína Západné Tatry – áno, také Roháče – keby tam urobili asfaltku Robíme ešte jednu zastávku s malou prechádzkou, fotíme, ticho, iba v diaľke sa kde tu ozve koza, havran alebo prichádajúce auto. Okolo ide dokonca malá multikára naložená senom a starý pán Fuerteventurčan si naplno vyhráva miestne španielske ľudovky… paráda.. takto nejak si predstavujem Mexiko alebo skutočný španielsky vidiek vo vnútrozemí:-) Dáme po jablíčku, čo sme ilegálne ukoristili z hotelového bufetu a schádzame pomaly dolu…
Pod svahmi v údolí nás čaká, podľa mojho názoru, najkrajšie mestečko ostrova – Betancuria – bývalé hlavné mesto Kanárskych ostrovov. Ešte stále spí, tak prechádzame, fotíme a po malej zastávke fičíme ďalej..Ešte jedna milá zastávka v Pajare, kde už pozoroujeme nejakých miestnych obyvateľov – kupodivu hovoria španielsky a nie nemecky – mlaď sa združuje v zhlukoch, deti hrajú na ihrisku futbal a Fuerteventurčanky posedávajú v kŕdloch a o niečom diskutujú… Mestečko sa začína po sieste prebúdzať…
Po promenáde, ktorá lemuje mestskú pláž vyberáme reštiku a sadáme si s exkluzívnym výhľadom na mori, pláž, kde decká v pieska hrajú futbal, aj keď je už skoro tma – isto ich povzbudzuje i úspech na tohtoročných majstrovstvách, takže iskru majú a evidentne hrajú s tajnou predstavou, že až vyrastú, tiež budú šampióni :-). Výborné je i pozorovanie miestnych na večernej promenáde – staré španielske babky dochodkyne, čo furt niečo rozoberajú, mlaď s malými španielskymi drobcami, ktorým sa evidente do postele ešte nechce a pred polnocou spať asi určite nebdudú, mladých „mačov“, prechádzajucich sa so psíkmi na ružovom vodítku Konečne správna španielska nočná idylka bez turistov..
Objednávame samé dobroty – mušle v hot tomato sauce, ktoré v nás nechali fakt veľký dojem a zhltli sme ich okamžite.. delicioso… (honza neskor v aute cestou na hotel označuje tieto mušle ako vrcholný zážitok tohto dňa)… smažené baby sepie – tie boli také ok, viac trojobalu, ako malej sepijky:-) a ako hlavný chod grilovaná ryba so šalátom pre Honzu a ja som si dala ryžu v tomato omáčke s morskými potvorkami, ktorú mi priniesli v obrovskej čiernej liatinovej panvici s echt španielskou naberačkou. Bolo to labúžo a až som plakala, keď som to nevládala zjesť a museli mi zvyšok odniesť… Dodnes s láskou spomínam…
Ďalší super deň, ktorý sme komentovali hláškou z filmu S tebou mně baví svět – Albertééé, to byl dneska ale krásnej den, viď?“
| Diel 5. – Výlet druhý alias cesta na sever | Obsah | Diel 7. – Piatok – Sotavento Day 9. 7. |
| Fotogalerie |