Archiv rubriky: Cestování

Tak sme si tak vraveli, že čo budeme ten tretí deň s naším Gris bádať, že hlavné body ostrova sme už zvládli… Ale naše obavy boli zďaleka predčasné…

Vyrazili sme po našom východnom pobreží smerom na sever do strediska Caleta de Fusta, kde sa nachádza golf (ktorý sme neskor úplne vyškrtli zo zoznamu aktivít), ale hlavne by tam mal byť diving. Diving centre sme našli okamžite a Honza si zajednal ponor v ľahké odpo u mladého chlapca, ktorý vyzeral ako opálený Švéd, a ktorému sme dali pracovný názov „Martinko“, keďže sa extrémne podobal na synovca mojho drahého švagra Martinko teda vypísal veškeré papiere a Honza sa už hodinku na to so skupinkou ďalších potápačov vydával z prístavu na ponor… Ja som sa vydala na miestnu pláž „makať“ … Dále … →

Cieľ dnešnej trasy je jasný – severný cíp ostrova, mestečko proslulé medzi všetkými kajťošmi a surfošmi – Corralejo. Cestu, tentokrát iba asfaltovú, spestrili iba moje pokusy o naladenie vhodnej španielskej radio stanice, čo sa ukázalo ako nemožné. Za zmienku určite stoja púštne duny tesne pred Corralejom, ktoré nezabudne zmieniť žiaden turistický sprievodca, ani žiadna kolážová turistická pohľadnica. Ľudia sa tam preháňali po dunách ako zo Sahary, šmýkali sa a fotili a fotili…

Corralejo – cieľ cesty ku podivu nebol vybraný náhodne. Tak nejak sme verili, že by sa Honzove túžby zviesť sa trošku na prkne mohli v tomto kúte ostrova naplniť. Hneď po priblížení sme vyhliadali farebné obláčiky kajtárov alebo po hladine svištiace surfy, ale márne. Zatočili sme to teda rovno do „Puerto“ a naše malé VW Polo s farbou Gris zaparkovali priamo v prístave. Dále … →

Honza túžil, aby sme dostali wrangleríka starého, a nie nového, lebo to vraj nie je ozajstný real stuff a tak sa stalo…wrangler, podotýkam je moj dream car… ale ten, čo sme dostali, je naozajstný púštny veterán, vetrom i pieskom ošľahaný… po náročnom sundávání strechy, lebo so strechou to nemá vo wrangleri zmysel, a mojich úvahách aspoň vyčistiť palubnú dosku od prachu mojimi vlhčenými utierkami na intimnu hygienu, od čoho radšej upúšťam. Vyrážame..

Cesty sú na Fuerteverntura skvelé, keď teda nejaké spevnené sú… Krásne rovné, ako nové, i čiary vyzerajú, ako by ich práve namaľovali.. Cesty lemujú palmy, kvitnúce kríky a miesto križovatiek uprednostňujú kruháče, ktoré zdobí buď nejaká socha, alebo technický výtvor, a keď už nič iné, tak aspoň veľká lampa… Šviháme po pobreží na juh, smer turistické stredisko Morro Jable. Náš wrangler zmieta silný vietor a moje predstavy, že wrangler je na ceste dobre sediace a stabilné auto miznú v diaľavách… Morro Jable je rozkošné prímorské stredisko a dávame si pauzu na nádhernej piesčitej pláži…Stretávame prvých čechov… Dále … →

Na hoteli bookujeme auto na 3 dni, aby sme poznali ostrov. Nekomplikujeme to a berieme „Auto Miete“ u blonďatej nemky vo veku okolo štyridsať (pracovne jej dávame meno Hildegarda) čo má na našom hoteli stolík a reklamy… to bude sehr gut.. Hildegarda je však drobátko pomalá a chvíľami máme pocit, že sme jej prví klienti… Neskor to zvaľujeme na jazykový problem, hovorí totiž iba nemecky a španielsky… Ale to bol len klam, Hilde je asi najpomalší pracovník akého som kedy videla..Mať s niekým takým pracovať, tak ma asi trafí šľak. Na prvý deň sme si vzali Wrangler a na ďalšie dni malé kleine Auto. Plán je jasný, prvý deň vyrazíme na juh, údajne Jeep only, na poloostrov Jandía a zvyšné dni prebádame zvyšok ostrova.

Cez deň polihujeme na našej pláži, tzv. „vorvaníme“ a podvečer si dávame i ľahkú predvečeru v miestnom plážovom bare.

Večer je výborný, pretože hneď po večeri vyrážame prebádať miestny nočný život. Animačný program v hoteli je v nemčine a pri pohľade na narvaný sál Helmutov-ceprov sa okamžite rozhodneme pre plán B – nočný život Costa Calmy…

Hľadanie baru dopadlo na jedničku… Dále … →

Prvý deň sa vyberáme na prieskum našej pláže Jandía… Je to náádherná pláž, s bielym pieskom, ktorá sa tiahne ďaleko až za horizont… V diaľke vidíme surfy a kity a tak sa vydávame až za nimi.. Je pod mrakom a celkom chladno, takže Zdenka sa pre istotu natrie len tak ledabolo…:-) Asi tušíte, čo sa bude diať :-)…

Prechádzka je úžasná, príjemný jemný piesok, more síce studené ako ďas, ale vietor vo vlasoch, voňa mora a atmosféra je proste na prvý deň naprosto romántisch…Prichádzame na pláž Sotavento, známu to pláž surferskú a kajťácku. Taký malý karibik s tyrkysovými lagúnami. Začína vychádzať slnko a prestáva byť taká kosa… asi znovu tušíte, čo sa bude diať :-)… Ideme sa informovať o lekciách kajtingu a blonďavá pehatá slečna – pracovne ju nazývame Inge – v bambusovom bare surferského kráľa a monopolistu – René Egliho – nás informuje, že na to, aby sme sa trochu zviezli s kajtom po hladine, tak ako to vidíme v priamom prenose na vode, potrebujeme lekcie aspoň na pár dní… Začiatky su vraj pomalšie ako u surfingu.. Dále … →